Obec v kocke

Obec Komárany sa nachádza asi 5 km severozápadne od Vranova nad Topľou. Vznik obce sa datuje do roku 1303. Toto tvrdenie sa opiera o Vlastivedný slovník obcí, v ktorom sa uvádza v podobe Komarowecz. Takmer všetky osady boli v blízkom okolí súčasťou panstva Čičva a okrem Komáran a Nižného Kručova patrili do vlastníctva Rozgonyiovcov.

Symboly obce

V modrom štíte na oblej čiernej pažiti strieborný vinohradník so striebornou motykou okopáva tri zlaté, okolo strieborných štek sa ovíjajúce viniče. Krajné majú po jednom červenom strapci. Za vinohradníkom je zlatý prirodzený strom. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, modrej, žltej a čiernej. Pomer strán 2:3. Vlajka je ukončená troma cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly obce boli v takejto podobe schválené Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Heraldickom registri spomínaného ministerstva zavedené pod číslom K-87/97

Prírodné pomery

Katastrálne územie obce Komárany vypĺňajú geomorfologické celky Beskydské predhorie a Východoslovenská pahorkatina. Je budované jednak paleogénnymi a neogénnymi sedimentami a jednak neovulkanitmi, najmä pyroklastikami geneticky viazanými na vulkanizmus v Slanských vrchoch. Celý chotár je charakteristický mierne modelovaným reliéfom terénu. Nadmorská výška v chotári obce je od 129 m.n.m. (breh Tople) do 311 m.n.m. (Lipová).

Klíma je teplá, mierne vlhká, s chladnou zimou. Charakter podnebia je subkontinentálny.

V najbližšom okolí sa vyskytujú hlavne hnedé pôdy nasýtené a hnedé pôdy nenasýtené s lokálnymi pseudoglejmi, ktoré vznikli na stredne ťažkých zvetralinách rôznych hornín a ilimerizované až ilimerizované oglejené pôdy so sprievodnými pseudoglejmi vytvorené na sprašových hlinách. V riečnej nive Tople sa nachádzajú nivné pôdy, ktoré vznikli na nekarbonátových nivných sedimentoch.

Fauna

Z obojživelníkov a plazov tu žije ropucha obyčajná, kuňka obyčajná, rosnička zelená, skokan hnedý, skokan štíhly a salamandra škvrnitá. Na slnečných stráňach je bežná jašterica obyčajná, vzácnejšia užovka obyčajná a slepúch lámavý. Najlepšie preskúmanou skupinou živočíchov sú vtáky. Vzhľadom na to, že v katastri Komáran nie je vodná plocha, môžeme z druhov viazaných na vodu pozorovať hlavne sťahovavé druhy, ktoré využívajú Topľu ako migračnú cestu. Patrí k nim volavka popolavá, chavkoš nočný, kačka divá, kačica chrapačka, chochlačka sivá, potápka malá, kalužiačik malý, kulík riečny. V hlinitých brehoch si vyhlbujú svoje hniezdne nory brehule riečne a rybárik obyčajný.

Na jar a na jeseň tiahnu ponad obec kŕdle husí siatinných a žeriavov popolavých. Na poliach si hľadajú potravu počas ťahu čajky smejivé a čajky bielohlavé. Na podmáčaných plochách občas zahniezdi cíbik chochlatý, vzácnejšie chrapkáč poľný, na suchých plochách pravidelne hniezdi bažant obyčajný, prepelica obyčajná a jarabica poľná. Z dravých vtákov v katastri obce hniezdi jastrab veľký, jastrab krahulec a myšiak hôrny. Za potravou sem zalietava orol krikľavý, včelár obyčajný a sokol myšiar. Počas ťahu môžeme stretnúť kaňu popolavú, kaňu sivú a kaňu močiarnu, v zime aj myšiaka severského.

V lesnom poraste Lipovej hniezdi sova obyčajná a sova dlhochvostá. V starých vraních a stračích hniezdach vychováva svoje mláďatá myšiarka ušatá. V objektoch poľnohospodárskeho družstva žije jeden pár kuvika obyčajného. Z ďatľov je najbežnejší dateľ veľký. V obci hniezdi aj dateľ hnedkavý a krutohlav obyčajný, v lese ďateľ prostredný, ďateľ malý, žlna sivá a tesár čierny. Najpočetnejšiu skupinu vtákov tvoria spevavce. Na poliach žije škovránok poľný. Bežným druhom je belorítka obyčajná, vzácnejšia je lastovička obyčajná. Hniezdi tu krkavec čierny, straka obyčajná, vrana obyčajná, v zime prilietavajú havrany poľné. Zo sýkoriek tu žije sýkorka veľká, sýkorka belasá, sýkorka hôrna, sýkorka čiernohlavá. Zaujímavé hniezda si pletie kúdelníčka lužná a mlynárka dlhochvostá. Z dálších drobných spevavcov je to vlha obyčajná, brhlík obyčajný, kôrovník dlhoprstý, oriešok obyčajný, drozd čierny, drozd čvíkotavý, drozd plavý, drozd trskotavý, prhliavar čiernohlavý, žltochvost domový, slávik veľký, slávik obyčajný, červienka obyčajná, svrčiak riečny, trsteniarik obyčajný, penica obyčajná, penica čiernohlavá, penica popolavá, penica slávikovitá, sedmohlások obyčajný, muchár sivý, vrchárka modrá, ľabtuška hôrna, trasochvost biely, trasochvost žltý, strakoš obyčajný, vrabec poľný, vrabec domový, glezg obyčajný, pinka obyčajná, stehlík obyčajný, zelienka obyčajná, stehlík konôpka, strnádka obyčajná. V zimnom období sa objavuje pinka severská, chochláč obyčajný, strakoš veľký, hýľ obyčajný, stehlík čížavý a králik obyčajný.

Druhovo pestrá je aj skladba cicavcov. Na poliach a v záhradách žije krt obyčajný a jež obyčajný. V brehových porastoch Tople si vyhrabáva svoje podzemné nory piskor obyčajný, piskor malý, bielozúbka bielobruchá a dulovnica väčšia. Nad vodnou hladinou Tople lovia hmyz netopiere vodné a raniaky hrdzavé. V podkroviach budov vytvárajú početné letné kolónie večernice malé, vzácnejšie večernice pozdné. Z mäsožravcov tu môžeme spozorovať lasicu obyčajnú, kunu skalnú a líšku obyčajnú. V lese, ale aj záhradách žije veverica obyčajná, plch obyčajný, na poliach hraboš poľný a zajac poľný. V lesných porastoch je z hlodavcov najčastejší hrdziak lesný, ryšavka žltohrdľá. Pri Topľi sa vyskytuje ryšavka tmavopása, myška drobná, zriedkavo aj hryzec vodný a ondatra pižmová. Z poľovnej zveri sa v katastri vyskytuje diviak obyčajný, jeleň obyčajný a srnec lesný.

Flóra

Z hľadiska prirodzenej vegetácie patrí územie do oblasti dubovo-hrabových lesov, oblasti kvetnatých bučín, malé plochy do oblasti dubových lesov. Udolná niva Tople patrí k jelšovým a vrbovo-topoľovým lesom. Súčasné biotopy sú výsledkom dlhodobého vývoja v prírode, ako aj hospodárskeho vplyvu na krajinu. Prevažná váčšina chotára je odlesnená a intenzívne poľnohospodársky využívaná. Rozsiahle rekultivácie boli príčinou zániku mnohých vzácnych rastlinných spoločenstiev. Z pôvodných botanicky pestrých stanovíšť dodnes ostali len nepatrné zvyšky brehových porastov rieky Tople s jelšou lepkavou, vrbou bielou, vrbou krehkou.

V krovinatej etáži sa nachádza plamienok plotný, ježatec laločnatý, chmeľ obyčajný, baza čierna, krušina jelšová. V bylinnom poraste sú zastúpené hlavne nitrofilné druhy. Nápadné sú porasty netýkavky žliazkatej a slnečnice hľúznatej. Všeobecne je známe, že na vlhkých stanovištiach sa nachádzali botanicky pestré lúčne porasty s psiarkou lúčnou, ktoré sa už dnes vyskytujú iba v priekopách pri ceste.

Napriek tomu, že podstatná časť tohoto územia je už dávno premenená na poľnohospodársku pôdu, zachovala sa tu z floristického i fytogeografického hľadiska zaujímavá lokalita – kopec Lipová, severozápadne od obce. Táto lokalita na ryolitovom podklade je veľmi izolovaná dubina s lipnicou hájnou v podraste. Ako na jedinej lokalite v celom okrese tu rastie lipkavec abovský, hojne je zastúpený zemolez kozí list, ďatelina šarišská, brekyňa obyčajná, vzácna a chránená ľalia zlatohlavá, plavúň obyčajný, vemenník dvojlistý. V súčasnosti je táto lokalita navrhnutá na zaradenie do siete chránených území v okrese Vranov nad Topľou.

Demografické údaje

Prehľad obyvateľov podľa veku a pohlavia k 16.11.2012:

Zmeny v stave obyvateľov za obdobie od 01.01.2012 do 16.11.2012