1332
Prvá písomná zmienka o cirkevnom živote v obci pochádza zo zápisov o pápežských desiatkoch okolo roku 1332. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Petra „Petrus sacerdos de Comaros“. V obci stojí pôvodne gotický kostol sv. Michala, úzko spätý s najstaršími dejinami obce. V stredoveku bola v obci pravdepodobne samostatná farnosť.
1749
Najstaršie podrobnej šie údaje života rímskokatolíkov v obci sa podarilo zistiť až z kanonickej vizitácie vykonanej vo farnosti Soľ 12. júla 1749. Z nej sa dozvedáme, že Komárany ako samostatná fília patrili do tejto farnosti spolu s fíliami Hlinné, Čaklov, Vechec, Rudlov, Jastrabie, Zámutov, Merník. Komáranský kamenný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a v tomto čase bol v zlom technickom stave. V jeho interiéri sa nachádzal jeden oltár so soškou sv. Michala Archanjela. Pri kostole bola aj drevená zvonica s jedným zvonom. Jedným z vlastníkov obce bol vtedy Jozef Szentiványi, ktorý podporoval tento chrám.
1837
Začiatkom 19. storočia k takým mecenášom patrili miestni zemepáni Rudolf Závody, Ján Gillányi, Jozef Forgách. Na základe jednej listiny z roku 1837 sa dozvedáme o potrebe nového zastrešenia kostola, pričom bolo podľa zápisu potrebných k stavbe 22 000 šindľov a další stavebný materiál. Spolu s výplatou pre majstrov bola práca vyúčtovaná vo výške vyše 271 florenov. Pôvodne gotický kostol bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný (okolo roku 1770). Z gotických architektonických prvkov sa zachovalo stenové pastofórium so železnou kovanou mriežkou na južnej strane presbytára.
1926
Rozličné stavebné úpravy a opravy sa vykonávali v kostole aj v nasledujúcich desaťročiach (renovácia v roku 1907 z vlastných prostriedkov a príspevkov).V roku 1926 bol zakúpený nový oltár od bardejovského rezbára Antona Helfera za 8000 korún. V roku 1936 pribudla do interiéru chrámu plastika sv. Terezky Ježiškovej. V roku 1947 bol sem zavedený elektrický prúd a osadené okná so železným rámom.
1946
V období tesne po druhej svetovej vojne veriaci z Komáran poctivo navštevovali aj farský kostol v Soli. V roku 1946 bolo v obci 153 veriacich. Po udalosti z roku 1953, keď do veže udrel blesk a spôsobil rôzne škody, sa robili opravy. Kostol dostal novú vonkajšiu omietku a maľovku. Hlavné práce vykonával pán Karol Rimarčík, murár z Čaklova.
1966
V roku 1966 sa antikoróznou farbou natierala plechová strecha kostola a v tom čase bol doplnený interiér kostola o „choruš“, ktorý tu doteraz chýbal. Posviacka kostola sa konala 15. apríla 1968. V roku 1970 sa vyhotovila aj nová ohrada v okolí kostola.
1997
V obci sa na pamiatku patróna kostola konali odpustové slávnosti každoročne v septembrovom termíne. K jeho zmene na jar (máj) došlo niekedy v 20. rokoch a po roku 1961 sa termín odpustu znovu presunul na september. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. Táto farnost‘ začala písať svoj u históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran. V roku 1997 sa vykonala renovácia interiéru rímskokatolíckeho kostola a v septembri spomínaného roku bol chrám konsekrovaný Msgr. B. Boberom.
1998
Jednou z najväčších cirkevných udalostí komáranských rímskoka-tolíkov v poslednom období bolo vysvätenie tunajšieho rodáka Róberta Lapka za rímskokatolíckeho kňaza a jeho primičná omša, ktorá sa konala v júni 1998.
Gréckokatolícka cirkev
Táto kresťanská cirkev východného obradu mala v minulých storočiach v Komáranoch svoje historické korene. Prvú písomnú zmienku o gréckokatolíckych veriacich v obci však nachádzame až v rímskokatolíckej kanonickej vizitácii farnosti Sol‘ z 12. júla 1749. Predpokladáme však, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr a nadväzovali na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska. Zatiaľ nevieme, či v minulosti bola v Komáranoch samostatná farnosť. Zo schematizmu prešovského gréckokatolíckeho biskupstva z roku 1822 však vyplýva, že Komárany patrili pod ich biskupstvo, vranovský dištrikt, farnosť v Čičave a do tejto farnosti prináležia dodnes ako samostatná fília. Predpokladáme, že v minulosti nebol v obci samostatný gréckokatolícky chrám. Tunajší veriaci predtým využívali farský kostol v Čičave na plnenie svojich kresťanských povinností.
Pri pohľade do historických záznamov o farnosti Čičava – hlavne do schematizmov, konštatuje sa v nich, že farnosť je starobylá, s kostolom z roku 1774. Spravuje okrem Komáran ešte fílie v Nižnom Kručove a Merníku. K samotným Komáranom možno ešte dodať, že pri porovnávaní niektorých štatistických údajov vo vzťahu k počtu veriacich jednotlivých cirkví v obci, nám vychádza fakt, že v priebehu 19. storočia sa viac ako 50 percent obyvateľstva hlásilo ku gréckokatolíkom. V priebehu 20. storočia sa pomer vyrovnávala najväčšiu ujmu utrpeli gréckokatolíci v období pôsobenia pravoslávnych kňazov, kedy mnohí veriaci dali deti krstiť v rímskokatolíckych kostoloch a aj iné kresťanské obrady vykonávali rímskokatolícki kňazi. Dnes majú v obci početnú prevahu rímskokatolícki veriaci.
Z cirkevného života komáranských gréckokatolíkov v dávnejšej minulosti sa pravdepodobne zachovalo málo archívneho materiálu (žiadne významné dokumenty sme zatiaľ neobjavili), okrem štatistických údajov. Čičavská farnosť je domovskou farnosťou Komárancov už viac ako 200 rokov. Zachovali sa na nej matriky od roku 1784. Miestni veriaci tým, že využívali farský kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi, v minulosti sa určite podieľali aj na jeho obnove a opravách (v rokoch 1887, 1899, 1926). Ako uvádzajú niektoré schematizmy gréckokatolíckej cirkvi z rokov 1822 a 1831, používala sa tu ako bohoslužobná reč „slavo ruthenica“, pravdepodobne jazyk miestnych rusínskych obyvateľov. Mecenáškou miestneho kostola bola v tomto období baronesa Konstantína Splenyi Szirmayová. Predpokladáme, že celá čičavská farnosť (aj včítane Komáran) nebola v priebehu celej jej existencie veľmi bohatá, skôr chudobná. Konštatuje sa to v dekanskej vizitácii ešte aj z roku 1941 – „farnosť biedna a chudobná“.
Už desiatky rokov aj v tomto storočí sa pokúšali komáranskí gréckokatolíci riešiť svoj vleklý problém neexistencie vlastného chrámu v obci. Čiastočným riešením mohlo byť spoločné užívanie miestneho rímskokatolíckeho kostola. Tieto pokusy zlyhali už v rokoch 1968-69 a aj nová iniciatíva správcu čičavskej farnosti vdp. Štefana Danka z roku 1992 sa skončila neúspešne. Koncom spomínaného roku sa obrátil na starostku obce so žiadosťou o pridelenie priestorov na vykonávanie svätej liturgie. Dostal kladnú odpoveď. Pridelenú miestnosť si upravili a striedavo ju využívali s evanjelikmi. Stále sa však uvažovalo o stavbe vlastného chrámu. V lete 1993 bol vyhlásený konkurz na vypracovanie štúdie na gréckokatolícky kostol v Komáranoch. Od obce bol zakúpený stavebný pozemok o rozlohe 599 m2. V jari 1995 začala stavba chrámu. Už 27. júla 1997 sa uskutočnila jeho vysviacka. Bol zasvätený sv. Anne a náklady na jeho výstavbu činili skoro tri milióny korún. Prostriedky naň sa združili predovšetkým zo zbierok a darov. Prispelo aj vedenie obce. Dnes je chrám vybavený dvoma zvonmi. Slúži veriacim, ktorým sa tak splnil dávny sen o vlastnom bohostánku.
Evanjelická cirkev augsburgského vyznania
1666
Evanjelická cirkev začala po Lutherovej reformácii v Nemecku nachádzať svojich prívržencov aj v iných štátoch Európy. Svoj ohlas našla aj v našich krajinách. Evanjelici v Komáranoch dnes prislúchajú do farnosti Merník. Nemajú v obci vlastný kostol, tvoria samostatnú fíliu. O ich historickej minulosti vieme toho pomerne málo. Prvú písomnú zmienku o farnosti v Merníku nachádzame v písomných dokladoch zo 17. storočia. Maďarský autor publikácie Dejiny šarišsko-zemplínskeho seniorátu z roku 1885 Jozef Hork uvádza, že v roku 1666 mernícky cirkevný zbor už existoval, ale iba ako fília. Dozvedáme sa o ňom zo zápisnice kanonickej vizitácie z rokov 1666-67. Vlastnil tu drevenú kaplnku s kamenným oltárom, tri zvony a vydržiaval farára.
1749
K informáciám o evanjelických veriacich v Komáranoch sme sa zatiaľ prvýkrát dopátrali až v kanonickej vizitácii rímskokatolíckej cirkvi vo farnosti Sol‘ z 12. júla 1749, v ktorej je uvedený údaj o počte evanjelikov v Komáranoch. K tejto viere sa hlásilo 24 obyvateľov obce. Podľa inej takejto vizitácie z roku 1772 sa ich počet v obci zvýšil na 30. V zápisnici evanjelickej kanonickej vizitácie z roku 1806 sa nachádza informácia, že mernícka farnosť bola od roku 1784 matkocirkvou. Prvá písomná zmienka o Komáranoch ako fílii evanjelickej farnosti v Merníku nachádzame práve v nej. Do tejto farnosti patrili ešte fílie Michalok, Vyšný Žipov, Kvakovce, Vranovské Dlhé, Jastrabie a Skrabské. Mernícky kostol bol postavený na pozemku miestneho zemepána Melchiora Súlyovského a pribudla k nemu fara aj škola. Matriky boli vedené od roku 1784. Ešte pred vznikom samostatnej farnosti patril Merník a predpokladáme, že možno aj Komárany, po roku 1660 pod matkocirkev Vyšný Žipov, neskôr po roku 1667 pod Hlinné a ich zánikom pod ChmeIov (1670-1784).
1826
Samotní evanjelickí veriaci v Komáranoch, kde bola v minulých storočiach pravdepodobne vždy iba fília, navštevovali bohoslužby v sídle farnosti, lebo nemali svoj vlastný kostol. Na základe údajov zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1826 boli Komárany naďalej fíliou Merníka. Patrili tu zároveň aj fílie Vyšný Žipov, Michalok, Kvakovce, Jastrabie, Dobrá, Slovenská Kajňa, Skrabské, Vranovské Dlhé.
1831
Rok 1831 bol v živote merníckeho cirkevného zboru tragickým. Zdôrazňujeme to preto, lebo v tomto roku prepuklo Východoslovenské roľnícke povstanie a jeho udalosti postihli Merník, Komárany a ďalšie obce okresu Vranov. Vzbúrený ľud aj v dôsledku cholerovej epidémie, chudoby a dalších skutočností zaútočil na zemepánov, židovských obchodníkov, kňazov, a mnohých aj povraždil. Takto sa obeťou vzbúrených komáranských sedliakov stal evanjelický farár z Merníka Jozef František Kaczián, ktorého 22. marca 1831 zavraždili. Tento ukrutný čin dlho pripomínal nápis na klenbe merníckeho evanjelického chrámu a znel: „Bude nám Buh milosrdný, budeme-li činiťi pokání“. V zachovaných matrikách matkocirkevného zboru Merník z roku 1831 (staršie sa nezachovali) sa uvádzajú cirkevníci z fílie Komárany. Je to jeden z mála zachovaných písomných dôkazov dokumentujúcich príslušnosť Komáran do matkocirkevného zboru v Merníku, kam patria dodnes a tu navštevujú aj chrám Boží. Komáranskí evanjelici sa na fílii stretávali aj po domácnostiach až do roku 1990, kedy im obecný úrad poskytol do nájmu na služby Božie jednu zo svojich miestností.
1998
V roku 1998 cirkevný zbor v spolupráci s veriacimi z komáranskej fílie rozmýšľal o výstavbe modlitebne. Obecný úrad v Komáranoch na tento účel vyhradil pozemok v strede obce, kde má v budúcnosti stáť.
Židovská (izraelitská) cirkev
Židovská komunita žijúca v Komáranoch patrila pod rabinát so sídlom vo Vranove. S prvou písomnou zmienkou o židovskom obyvateľstve v obci sa stretávame až v roku 1804, a to v archívnych materiáloch rímsko-katolíckeho arcibiskupstva v Košiciach. Predpokladáme však, že na tomto území sa usadili už skôr, najmenej v 18. storočí. Vo väčšine sa zaoberali obchodom, prípadne podnikali (prenajímali si mlyny, krčmy) v poľnohospodárstve. Mená židovských obyvateľov sa objavujú už na daňových súpisoch z konca 18. storočia, neskôr pri sčítaní obyvateľov (Komárany, rok 1869, Filip Guttman, Rézi Guttmanová) a pod. Komáranski židia navštevovali synagógu vo Vranove a svojich mŕtvych pochovávali na Jastrabskom alebo Vranovskom židovskom cintoríne. V 19. a 20. storočí žilo v obci v priemere zo dve desiatky židov. Viac o ich živote, miestnych priezviskách a činnosti sme písali v kapitole o histórii obce. Ich tragický osud sa naplnil na jar 1942, keď všetkých deportovali do koncentračných táborov, prevažne do Oswienčimu. Po druhej svetovej vojne v štatistických tabuľkách už v obci židovské obyvateľstvo nefigurovalo.
