Jedným z dôsledkov zlého sociálneho postavenia a zbedačovania tunajšieho ľudu bolo vysťahovalectvo. V Amerike a niektorých štátoch západnej Európy v dôsledku rýchlej industrializácie v posledných desaťročiach 19. storočia sa zvyšoval počet pracovných miest, ktoré začali vyplňať aj vysťahovalci z Uhorska, zvlášť z jeho východnej časti, Zemplína a Sariša. V rokoch 1879-1901 sa z okresu Vranov vysťahovalo 9990 obyvateľov a vrátilo sa ich nazad iba 4112.
V Komáranoch nevieme zatiaľ presne dokladovať, ako obec postihľo vysťahovalectvo. Poukážeme iba na výkyvy počtu jej obyvateľov v spomínanom období, čo mohol spôsobiť aj uvedený fenomén. Už raz sme uviedli, že v roku 1869 žilo v obci 325 obyvateľov. O 11 rokov neskôr ich počet klesol len na 290, avšak do roku 1900 stúpol k číslu 331. V prvom desaťročí nového storočia nastal znovu pokles – 302 v roku 1910. Predpokladáme teda, že miestne obyvateľstvo v období náhleho poklesu opustilo rodnú obec aj v dôsledku hľadania nových pracovných príležitostí “ za morom“. Časť miestnych obyvateľov našla v spomínanom čase drobné pracovné príležitosti aj v miestnych ortuťových baniach.
Podľa údajov uvedených v obecnej kronike sa koncom 19. a počiatkom 20. storočia do Ameriky natrvalo vysťahovalo 42 obyvateľov, z toho štyri ženy. Podľa informácií získaných kronikárom v roku 1965 patrili k nim: M. Klepák, J. Staško, J. Jusko, Š. Mikloš, po tri osoby z rodín Antušových, Mackových, Kosturových, štyria z rodiny Tarkaničových a iní. Z hľadiska národnostného zloženia miestneho obyvateľstva si Komárany v 19. storočí udržali charakter slovenskej obce. Svedčí o tom už údaj E. Fényesa asi z polovice spomínaného storočia, že „Komárany sú slovenskou obcou v Zemplínskej župe“. Podľa ščítania ľudu z roku 1881 tvorilo národnostné zloženie pomer – 274 Slovákov, 1 Maďar, o skoro 20 rokov neskôr – 316 Slovákov a 14 Maďarov. Koncom 70. rokov 19. storočia sa na miestnej ľudovej škole učilo po slovensky. Najsilnejší obrat k maďarizácii nastal hlavne začiatkom 20. storočia. Na miestnej škole pôsobili maďarskí učitelia, presadzovali ako vyučovací jazyk maďarčinu.
Začiatkom 20. storočia boli Komárany naďalej súčasťou okresu Vranov. Tvorili poľnohospodársku obec, v ktorej ešte prebývalo miestne panstvo (napr. rodina Cziburova). Stálo v nej 56 domov a podľa sčítania obyvateľstva v roku 1900 tu žilo 331 osôb. Živili sa prácou na pôde, posluhovali miestnemu panstvu, niektorí pracovali v okolitých baniach. Boli aj takí, čo sa vysťahovali za prácou do zámoria. Počas prvej svetovej vojny prežívali ťažké časy tak ako iní občania rakúskouhorskej monarchie. Aj miestni muži museli narukovať na front. Viacerí sa nevrátili.