Po vzniku Československej republiky jej záujmy, aj so zbraňou v ruke, muselo na Slovensku proti maďarským gardám brániť legionárske československé vojsko. Ako uvádza školská kronika, jeho niektoré jednotky sa na dvakrát, krátky čas, zdržiavali aj v Komáranoch. Obsadili pritom budovu miestnej školy, ktorú počas svojho pobytu značne zdevastovali. Obec podľa administratívneho členenia v novej republike opäť začlenili do okresu Vranov. V obci okrem školy a obecného úradu nesídlila žiadna inštitúcia. Obyvatelia patrili pod notariát so sídlom vo Vranove, kde bola aj najbližšia pošta, matrika, okresný súd a žandárska stanica.
10. 2. 1926
V medzivojnovom období najsilnejšie pozície v obci z politických strán zaujali agrárnici, ktorí svojím programom najviac vyhovovali roľníckemu naturelu. Zároveň tu pôsobili aj rôzne spolky. Od 10. februára 1926 v obci začala svoju činnosť Jednota Československého Orla. Jej predsedom v obci sa stal Michal Uchaľ a vo výbore pracovali Michal Kostura a Michal Petro Pavelko.V roku 1929 vznikol miestny dobrovoľný hasičský zbor a pri svojom vzniku dostal od okresného úradu aj podporu 500 Kčs.
10. 12. 1926
Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Komáranoch pomerne bohaté aj na kultúrne udalosti, ktoré sa najviac spájali s činnosťou obecnej školy. Na základe záznamov obecnej kroniky sa dozvedáme o prvom divadelnom predstavení v obci, ktoré sa odohralo 26. decembra 1926. Malo názov „Sen vianočný“ od autorky V. B. Plumovskej a predviedla ho miestna školská mládež v štyroch dejstvách. V tom istom roku – 10. 12.1926 do obce po prvýkrát zavítalo putovné kino, aby miestnym obyvateľom premietlo dva krátke filmy s cirkevnou tematikou a film zachytávajúci udalosti z prvej svetovej vojny.
1942
Udalosti z konca 30. rokov nášho storočia, Mníchovská dohoda, následne rozpad Československa, začiatok II. svetovej vojny, do určitej miery poznačili aj život v Komáranoch. Z hľadiska administratívno-územného členenia nenastali žiadne zmeny oproti prvej republike. Na základe údajov z roku 1940 konštatujeme, že obec mala rozlohu 825 k.j. a žilo v nej vyše 400 obyvateľov. Obchodné služby poskytoval vo svojom židovskom obchodíku so zmiešaným tovarom Dezider Friedman (iba do jari 1942, keď bol deportovaný, ale on už mal svoj obchod v obci aj za predmníchovskej republiky) a Michal Fedor. Po roku 1942 v obchode pôsobil aj Michal Vavrek, ktorý mal aj koncesiu na vykonávanie kováčskeho remesla. Také isté remeslo v obci v tom čase vykonával aj Ján Kucík. K najmajetnejším roľníkom a vlastníkom pôdy v obci začiatkom 40. rokov patril Michal Jakubčin (25 k.j. pôdy).
jar 1942
K tragickým udalostiam obdobia druhej svetovej vojny aj v Komáranoch patrila deportácia miestneho židovského obyvateľstva v jari 1942 (v roku 1938 tu žilo 11 židov). Na základe údajov z transportného zoznamu z mája 1942, ktorý je uložený v ŠOKA Vranov nad Topľou sa dozvedáme o zaradení niekoľkých židov narodených v Komáranoch do tohto odsunu, smerujúceho do vyhladzovacieho tábora niekde v Poľsku. V zozname boli uvedení – Irena Friedmanová, Filip Jakubovič, Terézia Jakubovičová.
40te roky
Začiatkom 40. rokov získali miestni obyvatelia nové pracovné príležitosti na stavbe železničnej trate Prešov-Vranov-Strážske. Chotár obce pretína železničná trať asi v dlžke 800 m aj s jedným železničným mostom prekleňujúcim rieku Topľu, postaveným ešle v roku 1942. Pre Komárany slúži spoločná železničná zastávka, umiestnená ešte v jej chotári, určená aj pre Čaklov a Nižný Kručov.
1944
Vojnové udalosti sa obyvateľov Komáran začali priamo týkať od jesene 1944, keď udalosti SNP a približovanie sa sovietsko-nemeckého frontu k bývalým hraniciam Československa vyvolali následne vojenské reakcie Nemecka. Už začiatkom septembra 1944 vstúpili do obce nemeckí vojaci, ktorí tu prakticky zotrvávali až do januára 1945. V noci zo 17. na 18. januára 1945 ustúpili smerom k Prešovu. Stalo sa tak na základe mohutnej sovietskej vojenskej operácie začatej v polovici januára 1945, v dôsledku ktorej bol úplne oslobodený celý Vranovský okres.
1945
Komárany boli oslobodené 18. januára 1945 vojskami 107. streleckého zboru gen. por. D. V. Gordejeva z I. gardovej armády, zaradenej do zostavy IV. ukrajinského frontu. Osloboditeľské vojská obcou iba prechádzali. Počas vojnových udalostí nebola obec ani veľmi zničená (najviac boľa poškodená škola a obchod). Do oslobodzovacích bojov na území Slovenska sa z obce zapojil Michal Vancák, narodený 13. novembra 1920, ako príslušník I. československého armádneho zboru.