V poslednej tretine 18. storočia vo feudálnom Uhorsku, napriek reformným snahám posledných panovníkov – Márie Terézie a Jozefa II., pretrvával skostnatelý systém hospodárenia, postavený na práci poddaných, vykorisťovaných svojimi zemepánmi. Šľachta niekedy poskytovala určité výhody novým osadníkom na ich majetkoch, ale ak poddaní pôdu opúšťali, museli svojmu zemepánovi zanechať zadarmo svoj dom a niekedy dostali minimálne výkupné, ak napr. pestovali vinič. V snahe robiť ďalšie reformy sa v rokoch 1784-1787 uskutočnilo v Uhorsku prvé sčítanie ľudu, ktoré narazilo na tvrdý odpor šľachty. Mala obavu, že po súpise majetkov sa získa celkový prehľad o ich veľkosti a to malo aj význam pri určovaní výšky daní.
V Komáranoch sčítací komisári narátali 37 domov, 54 rodín a 297 obyvateľov (z toho 150 mužov – 63 ženatých a 87 slobodnýcll a 147 žien). Muži boli komisármi pri sčítaní ešte rozčlenení podľa zamestnania a spoločenského postavenia. Podľa tohoto triedenia žil v obci 1 šľachtic (či mešťan), 21 roľníkov, 39 želiarov, 21 potomkov mešťanov a roľníkov a 11 osôb bolo zaradených do kategórie „iní“. Medzi vlastníkov obce patrila rodina Forgáchových a gróf Karol Barkóczy.
Koniec 18. a začiatok 19. storočia v podmienkach okresu Vranov sú z hospodársko-sociálneho hľadiska poznačené viacerými skutočnosťami. Medzi najdôležitejšie patrí fakt, že v tunajších podmienkach už neexistovalo žiadne veľké panstvo ako v minulosti. Pôda a poddaní boli značne rozdrobení medzi pomerne veľké množstvo stredných a drobných feudálov a existovali tu aj zemania. V poľnohospodárstve sa prešlo na majerský spôsob hospodárenia a najviac sa od poddaných vyžadovala zvýšená robotná povinnosť. Začiatkom 19. storočia uskutočňovalo panstvo komasáciu pôdy. O pôdu sú oberaní na základe rôznych argumentov roľníci a želiari. Všetky opatrenia zhoršili sociálne postavenie poddaných. V prvej polovici 19. storočia patrili Komárany do Zemplínskej župy a okresu Vranov.
V chotári ich obce bol v minulosti päťkolesový vodný mlyn. Podľa maďarského historika a geografa E. Fényesa žilo v tejto obci slovenské obyvateľstvo. Z jeho výskumov asi z konca prvej tretiny 19. storočia vyplynulo, že obec bola charakteristická úhľadne budovanými domami, medzi ktorými boli už niektoré aj kamenné. V obci už dlhšie obdobie stáli dve kamenné kúrie, ktoré patrili rodinám – Dienesovej a Cziburovej. Miestne panstvo a obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, aj pestovaniu viniča. Na základe štatistických údajov z roku 1828 mala obec 396 obyvateľov a evidovali tu 53 domov.
Podrobnejšie informácie o Komáranoch z druhej polovice 19. storočia, o jej obyvateľoch a čiastočne aj o ich sociálnom postavení nám poskytuje štatistika zo sčítania ľudu z rokov 1869 – -1870. Na základe nej sa dozvedáme, že v obci bolo evidovaných 50 domov, 325 obyvateľov z toho 157 mužov (92 slobodných, 62 ženatých, 3 vdovci) a 168 žien (88 slobodných, 63 vydatých, 17 vdov).
Z katastra obce tvorila úrodná pôda plochu 781 ha a neúrodná 32 ha. Jestvovala tu jedna škola a rímskokatolícky kostol. Zo sociálnohospodárskeho hľadiska konštatujeme, že v obci pôsobil jeden učiteľ, 35 vlastníkov a traja nájomcovia pôdy, 23 sluhov, 79 sluhov vykonávajúcich osobné služby a jeden obyvateľ podnikal v oblasti drevo – kameň a kovopriemysel (asi miestny kameňolom a ortuťová baňa). Pri pohľade na uvedené údaje môžeme pravdepodobne zhodnotiť, že väčšina tunajších obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, viacerí pracovali aj ako poľnohospodárski sluhovna zemepánskych majetkoch. Na doplnenie hospodárskych údajov o obci z roku 1869 uvádzame počet hospodárskych zvierat – 46 ks koní, 57 ks hovädzieho dobytka, 296 ks oviec.
Koncom 19. storočia postihli Komárany viaceré pohromy. V roku 1893 ich postihla veľká povodeň; vyliala sa rieka Topľa, ktorá zasiahla nižný koniec obce. Pred rokom 1896 vyhorela celá pravá strana obce. Príčinou bola vraj ruka podpaľača, ktorý z pomsty zapálil kaštieľ a začali horieť aj obytné domy a hospodárske staviská. V roku 1896 vyhoreli panské stodoly, dve roľnícke staviská a stodoly.