Poznanie archeologických súvislostí najstaršieho osídlenia územia Komáran je nerozlučne späté s menom kňaza Juraja Macáka, člena Slovenskej archeologickej spoločnosti. Juraj Macák počas svojho pôsobenia vo farnosti Michalok objavil desiatky nových archeologických lokalít v oblasti horného Zemplína, pričom Komárany právom patria medzi kľúčové lokality pravekej i včasnostredovekej sídliskovej štruktúry údolia Tople. Komárany sa stali archeologicky známou lokalitou v roku 1972, kedy tu Juraj Macák urobil prvý povrchový prieskum v polohe Luckovo, napravo od cesty Komárany – Jastrabie, južne od Lipovej. O výsledkoch prieskumu, ktorý opakoval aj v dalších rokoch tiež v polohe Vyšňa roveň, informoval univerzitného profesora Vojtecha Budinského-Kričku, zakladateľa modernej slovenskej archeológie.
Ten v roku 1980 podáva v odbornej literatúre prvú správu o Komáranoch. Na základe nálezov keramiky a kamennej industrie datuje sídlisko v Komáranoch do viacerých období – mladšej doby kamennej (4. tisícročie pred Kristom), doby bronzovej (2. polovica 2. tisícročia pred Kristom) a veľkomoravského obdobia (9. storočie). O väčšom rozsahu osídlenia v mladšej dobe kamennej svedčí dálší nález, kamenná ryodacitová sekerka lichobežníkovitého tvaru, nájdená v roku 1979 na návrší severovýchodne od obce.
Prvý zisťovací výskum sa uskutočnil v Komáranoch v roku 1973, kedy v polohe Vyšňa roveň Juraj Macák odkryl slovanský sídliskový objekt, dálší hlbokou orbou narušený objekt bol preskúmaný v roku 1980. Obidva objekty mali oválny pôdorys, veľmi typické pre oblasť severovýchodného Slovenska (podobné sa našli napríklad vo Vranove – Čemernom, Lomnici) a predstavovali s najväčšou pravdepodobnosťou zahĺbené časti nadzemných domov. V zásypoch sídliskových objektov bola nájdená keramika, kamenné brúsiky a zvyšky zvieracích kostí. Na základe analýzy keramiky obidva odkryté objekty možno datovať do 2. polovice 9. storočia. Sídlisko z väčšej časti bolo narušené počas stavebných prác na vodovode Starina – Prešov. V polohe Luckovo počas zisťovacieho výskumu v roku 1984 bola zachytená časť pravdepodobne opevnenej osady z prelomu strednej a mladšej doby bronzovej s unikátnymi nálezmi keramiky, prenosnej hlinenej piecky a bronzových šperkov. Nálezy neboli zatiaľ publikované, lokalita si zaslúži dálší systematický archeologický výskum, pretože rozsah doterajších terénnych prác bol veľmi malý. Komárany patria k obciam s najstaršou historickou tradíciou, viažúcou sa k počiatkom roľníctva v Karpatskej kotline v mladšej dobe kamennej. Zaujímavé prekvapenia môže priniesť výskum osady z doby bronzovej, ktorá predstavuje jeden z civilizačných vrcholov praveku nielen východného Slovenska. Nepochybne lesk najstarších dejín doplňa sídlisko z veľkomoravského obdobia, 9. storočia, ktoré začína „písať“ národné dejiny.